Výlet do Nice

Nelka v Eze sedí na lavičke

Francúzsko

nelkafood

By NELKAFOOD

   Tento článok si počkal pár mesiacov kým uvidel svetlo, ale je tu a v plnej svojej kráse. A čo sa v ňom dočítate?

“ O ceste do Nice a o ceste domov plnej prekážok. Francúzsko je krajina jedla a žabacích stehienok. Či?  „

    Ok, tak začnem po poriadku. Do Nice sme sa vybrali v decembri na predĺžený víkend.  Leteli sme z Viedne a tešila som sa, že si užijem trošku teplejšie slnečné lúče. No opak bol pravdou a už pri pristáti lietadla na letisku sme vystúpili do dažďu.  Čakala nás cesta dlhá asi hodinu promenádou do nášho hotela. Keď niekam cestujem snažím sa chodiť čo najviac pešo,  pretože si chcem vychutnať všetky tie zákutia, ktoré z taxíka či busu neobjavíte. Po dlhej ceste sme dorazili úplne premrznutý do hotela, kde moja cesta smerovala do horúcej vane. Vonku zúrila zima a ja v tenkej bundičke očakávajúc slnko som sa opäť raz mýlila. Že ja sa neponaučím a nedám na rady svojho muža. Každopádne po zohriatí v horúcom kúpeli sme sa vybrali na pohár vareného vína na vianočné trhy a na večeru. Tú sme si dali v malom talianskom bistre.

   Následne som od únavy zaspala a tešila sa na sobotu, ktorá sľubovala krásnych 20 stupňov. Naša prvá cesta po typicky francúzskych raňajkách smerovala autobusom 112 zo stanice Nice Vauban do Eze ( pozor tento spoj premáva iba od pondelka do soboty). Cesta trvá približne 30 minút a malá stredoveká dedinka Eze-Village, ktoré sa nachádza vo výške impozantného útesu nás privítala krásnym slnečným počasím. Vstup do tejto provensálskej dedinky tvorí brána, ktorou sa vchádza aj vychádza. Je to jediný prístup do malebnej dedinky plnej šarmu. Pri vstupe ma ohúril panoramatický výhľad na more a pobrežie. Nádherné kamenné domy, ktoré sú poprepletané úzkymi  uličkami mi vyrazili dych a nevedela som či to je skutočné alebo len filmová kulisa.  A viete čo??? Je to skutočné, nádherné až rozprávkové miesto.  Ak sa chcete vyhnúť šialeným davom, odporúčam vybrať sa sem mimo sezóny ako sme šli my. Celé doobedie sme tak strávili vyhrievaním sa na slnku.

   Poobede naše kroky smerovali do Ville franche-sur-Mer, kde som neodolala a na pláži zhodila bundu a vybrala sa do mora. Bolo neskutočne studené, no nemohla som odolať. Byť pri mori a nenamočiť si aspoň nohy by sa mi nerátalo.

   V nedeľu sme sa vybrali do Monaka, ktoré je len kúsok od Nice a dostanete sa tam z prístavu autobusom 100 za 1,50€. Cesta vedie cez azúrové pobrežie a trvá približne 50 minút kedy sa ocitnete v mestskom štátiku, kde z každej strany na vás dýcha luxus. Prešli sme sa po meste a nakoniec šli na pláž Larvotto. Je to krásna piesočná pláž, ktorá sa nachádza na východe kniežactva.  Návštevu Monaka sme zakončili v Monackom kniežactve, ktoré sa rozkladá pri pobreží Ligurského mora  a je obklopené francúzskym územím.

   A ako to už býva tak sme si neodpustili vínko na vianočných trhoch a tradičnú socca placku. Je to cícerová placka, ktorá je robená na veľkej platni a pri servírovaní vyzerá ako trhanec. No je chuť je fantastická. Po tomto predjedle sme nemohli neochutnať slanú palacinku, ktorá bola vo veľkom množstve príchutí a tak som ochutnala so 4 druhmi syra. Ani neviem ako, a nastal čas návratu domov. 

   Pri odchode na letisko sme sa neponáhľali keďže sme sa rozhodli po prechodených dňoch ísť na letisko busom. To sme však ešte netušili, že štrajk, ktorý v tej dobe lomcoval Francúzskom ochromí mestskú dopravu. A nie len tú! Pretože cesta na letisko ktorá lemovala promenádu bola uzavretá. Toto všetko sme sa však dozvedeli až po tom, čo do odletu zostávala slabá hodina. A my sme sedeli v autobuse, ktorý sa vôbec nehýbal. Neviem prečo a ako, ale nakoniec sme vystúpili a začali s kuframi utekať smer letisku. Ja nešportovec, ktorý bol zadýchaný už po prvom metri som oľutovala toto rozhodnutie a v tom som zbadala autobus , ktorý stál za závorou a chystal sa na odchod. Dobehla som do otvorených dverí a šoféra sa s radosťou a zúfalstvom v hlase pýtam (po slovensky), či ide na letisko. Jasne, že nechápal to už mi na krk dýchal muž a pýta sa či ide na airport. On, že áno. O sláva tak sme si sadli a čakali, kedy budeme na letisku. Utekali sme sa terminál 1 a tam nám pán oznámil, že lietadlo letí z terminálu 2, ktorý je vzdialený tak 10 minút pešo. Oooo môj bože. Toto bola ako nočná mora. Keby ste nás videli ako sme utekali, môj muž utekal s dvoma kuframi, ktoré sa nim skôr leteli ako sa ťahali a ja ledva stíhala prepletať nohy a lapala dych. Prvé čo mi napadlo bolo aká som krava, že necvičím a nechodím behať. No v tej chvíli mi toto lamentovanie bolo prd platné. Nakoniec sme dobehli na check-in. Pani na prekážke sa na nás usmievala no z nás lialo ako v lete pri životnom výkone na maratóne. Podali sme pasy dostali nasmerovanie a utekali na colnú kontrolu. Samozrejme, že sa nás pýtali, či máme tekutiny a odpoveď bola –  nie nemáme. Ale čo sa našlo v batohu? Fľaša s vodou. Takže nabok a šacovanie. Ale ten pocit keď sme ako posledný nastúpili do lietadla spotený ako prasce si neviete predstaviť.  Moje prvé slová boli ja už s tebou nikdy nikam nejdem. Satisfakcia pretože už večer som ho ukecávala na májový pobyt na Santoriny. Takže aj úžasný víkend môže skončiť ako zo zlého sna. Stalo sa aj Vám niečo podobné na dovolenke? Dajte mi vedieť do komentu a ubezpečte ma, že v tom nie som sama.  Vaša Nela.

Zobraziť komentáre (0)

Páčil sa Vám článok? napíšte komentár.

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

© 2020 NelkaFood.sk - Všetky práva vyhradené pre túto webovú stránku. Made by creawise.digital

SPÄŤ NAHOR